Jak Azaronak staŭ takim? Novyja fakty ź bijahrafii samaha addanaha Łukašenku prapahandysta
«Pahany zmahar, chvory brud, vyradki, skaciny, končanyja istoty, ćvil», — heta tolki małaja častka vyrazaŭ, jakija Ryhor Azaronak užyvaje ŭ dačynieńni da svaich apanientaŭ. Ën abahaŭlaje Łukašenku, mianiaje cišotki ź jaho cytatami tolki na Z-taŭski mierč, spalvaje bieł-čyrvona-biełyja ściahi ŭ žyvym efiry i zachaplajecca Stalinym.
Zhadvajem jaho šlach i raskazvajem niekatoryja nie ahučanyja raniej fakty ź bijahrafii samaha adyjoznaha biełaruskaha prapahandysta, jaki pieraplunuŭ u vysłužvańni pierad režymam Łukašenki svajho baćku.
Upłyŭ baćki — ad knih da muzyki i vybaru budučaj prafiesii
Prykazka «jabłyk ad jabłyni niedaloka padaje» ŭ siamji Azaronkaŭ prajaviła siabie na ŭsie sto. Ryhor naradziŭsia ŭ 1995 hodzie ŭ siamji Lubovi i Juryja Azaronkaŭ i, možna skazać, ź dziacinstva nasyčaŭsia ducham nianaviści da inšadumcaŭ. Jakraz u 1995-m na teleekrany vyjšaŭ dakumientalny film Azaronka-starejšaha «Nianaviść. Dzieci chłuśni», dzie jon paraŭnoŭvaŭ apazicyjanieraŭ z kałabaracyjanistami časoŭ Druhoj suśvietnaj. Paśla hetaha Juryju Azaronku prylacieła aplavucha ad palityka Mikoły Statkieviča.
Adnoj z nastolnych knih u siamji była «Narodnaja manarchija» Ivana Sałanieviča, prasoŭvalnika pieravahi manarchičnaha kiravańnia. Siarod relikvij u domie — poŭny zbor sačynieńniaŭ Lenina. Usio heta, vidavočna, pakinuła adbitak na asobie Ryhora.
Baćka paŭpłyvaŭ i na muzyčnyja husty syna: Michaił Nožkin, Mikałaj Jemielin, Uładzimir Vysocki, hałoŭnym čynam — błatniak i carkoŭnyja pieśni. Usio heta hubkaj uvabraŭ u siabie małady chłopiec. Što i kazać, praz kolki hadoŭ, kali sam Ryhor vyjdzie na arenu prapahandy, pieśnia Nožkina «Dapamažy im, Boža» stanie saŭndtrekam u adnoj z samych pačvarnych aŭtarskich pieradač «Orden Iudy».
Vučyŭsia Hryša ŭ 192-j staličnaj himnazii. Davalisia jamu lepš humanitarnyja navuki, a voś dakładnyja — nie vielmi. Chłopiec byŭ dosyć zamknionym, ale krychu raźniavolicca jamu dapamoh teatralny hurtok.
Jašče ŭ škole, pa słovach samoha Ryhora, jon asensavaŭ, što padtrymlivaje Łukašenku.
Prasłaviŭsia dziakujučy skandałam
Pa prykładzie baćki syn pastupiŭ i ŭ Biełaruskuju dziaržaŭnuju akademiju mastactva, na režysuru kino i telebačańnia (u 2022-m Azaronak jašče skončyć Akademiju kiravańnia).
Ludzi, jakija vučylisia ź im u tyja hady, kažuć, što padčas navučańnia jon byŭ hetakaj šeraj myškaj: «niama čaho i zhadać»; «pamiataju, što chadziŭ viečna z chłopcam, vielmi padobnym da jaho, i ŭsio». Ale paru historyj, jakija adkryli Azaronka nie z samaha lepšaha boku, zhadvajuć.
«Dla nas Azaronak prasłaviŭsia ŭ 2013 hodzie, padčas fiestyvala «Listapad». Tady raźviarnuŭsia skandał ź filmam «Łuka» («Vylečyć strach», režysior Alaksandr Parchomienka), pryśviečanaha žyćciu śviatara Łuki, archibiskupa Simfieropalskaha i Krymskaha», — zhadvaje adzin z vypusknikoŭ BDAI.
Jak raspaviali «Našaj Nivie» blizkija da kinafestu ludzi, hety film vielmi aktyŭna prapichvali čynoŭniki. Ale pieršapačatkova jaho ŭsio adno nie ŭklučyli ŭ aficyjnuju prahramu «Listapada». Praŭda, na adkryćci fiestyvalu hanarovy staršynia Hienadź Davydźka za śpinaj kamandy zrabiŭ dla presy zajavu, što karcina ŭ konkursie. Kab paźbiehnuć skandału, stužku vyrašyli kampramisna pakazvać na ranišnim sieansie ŭ kinateatry «Centralny».
Adnak nie ŭsich zadavoliła i heta. Źvierchu sprabavali dacisnuć, kab stužcy zabiaśpiečyli dadatkovy sieans u nadziei na toje, što za jaje prahałasujuć hledačy i jana atrymaje pryz hladackich simpatyj. Da hetaha ruchu dałučyŭsia i Azaronak.
«Ën pryjšoŭ na ranišni pakaz sa svaim siabram, pahladzieŭ, što ŭ zali było pusta i potym pačaŭ u roznyja instancyi pisać skarhi pra toje, što ŭsio pahana, što taki cudoŭny pravasłaŭny film pastavili na taki čas, na jaki ludzi nie majuć mažlivaści pryjści», — raskazvaje adzin z vypusknikoŭ BDAI.
Ale ŭ vyniku stužka atrymała tolki adnu ŭznaharodu, prezidenckuju — «Za duchoŭnaść i humanizm u mastactvie».
Svaje vajaŭniča pravasłaŭnyja pohlady Azaronak adstojvaŭ tak zaŭziata, što adnojčy paśla sprečki pa hetaj temie ź im nie chacieli jechać u adnym kupe.
«Moj adnahrupnik i mastacki kiraŭnik kursa razam z Azaronkam pajechali na kinafiestyval. Ja nie pamiataju dakładna detalaŭ sprečki, ale jon tady tak ich abodvuch raźjušyŭ, što jany nie chacieli viartacca ź im nazad u adnym kupe. A potym u kantekście hetaj historyi na fakultecie pra Azaronka raskazvali jak pra studenta, miakka skažam, svojeasablivaha i niedalokaha», — raskazvaje jašče adzin z vypusknikoŭ.
Pry padrychtoŭcy dypłomnaj pracy Azaronak pradoŭžyŭ svaju liniju. Jon pryśviaciŭ pracu rasijskamu piśmieńniku-kanśpirołahu Juryju Varabjeŭskamu, źniaŭšy pra jaho dakumientalny film pad nazvaj «Sałdat Chrysta».
Ad «svajho pacana z Malinaŭki» da nievitalnaha
Da prychodu na STB, kudy jon pieršy raz trapiŭ jašče na trecim kursie ŭniviersiteta, Azaronak paśpieŭ papracavać dvornikam, padsobnym rabočym i piedahoham-arhanizataram u škole.
Pa zhadkach byłych kaleh, pry svaim pieršym źjaŭleńni na kanale Azaronak nijak nie vyłučaŭsia siarod inšych studentaŭ ci vypusknikoŭ žurfaka, jakija maryli začapicca za kanał, kab nie adpravicca na raźmierkavańnie ŭ hieahrafična dalokuju rajonku.
«Nichto nie ŭsprymaŭ jaho ni surjozna, ni ź niehatyvam. Niechta byŭ nastrojeny pazityŭna: jon byŭ taki, viedajecie, prosty, zrazumieły, svoj pacan z Malinaŭki. Niedzie navat ścipły. Ën trapiŭ pracavać na samaje dno ŭ razumieńni rabotnikaŭ STB — vykankamaŭskija prahramy «Naviny Minščyny» i «Staličnyja padrabiaznaści».
Paraŭnoŭvajučy Azaronka ź niekatorymi praktykantami ci niadaŭnimi vypusknikami, eks-kalehi adznačajuć, što ź im było jak minimum nie sumna pajechać navat u samuju dalokuju kamandziroŭku, bo zaŭsiody było pra što parazmaŭlać, paspračacca.
«Ën nie durań, dosyć načytany — moh cytavać ruskuju kłasiku, uryŭki z ruskich vieršaŭ. Prablema tolki ŭ tym, što jaho viedy sfakusavanyja na tym, što adpaviadaje jaho pierakanańniam i pohladam.
Jaho pamiać čamuści vyčyščała toje, što nie sychodziłasia z ruskaśvietaŭskaj karcinaj, jon takuju infarmacyju ŭ arhumientach adrazu ihnaravaŭ».
Ale toje, što ich kaleha — «vatnik», usie zrazumieli nie adrazu. Heta adkryvałasia z kožnaj novaj sprečkaj nakont Biełarusi, jaje budučyni, Łukašenki.
«Kali koratka patłumačyć, to ŭsie jaho naratyvy zvodzilisia da taho, što Biełaruś — histaryčnaje nieparazumieńnie, jakoje adbyłosia praz padzieńnie Rasijskaj impieryi pad źniešnimi ŭdarami, i hetaha nie pavinna było być.
Dla jaho my — adzin narod z ruskimi i ŭkraincami. A Łukašenka — nie prezident niezaležnaj respubliki, a toj, chto nibyta byŭ suprać raspadu SSSR (choć pry ratyfikacyi ŭ Viarchoŭnym Saviecie Biełaviežskich pahadnieńniaŭ Łukašenka ŭvohule nie hałasavaŭ).
U samim Azaronku niama nijakaha namioku na biełaruskaść, tamu jon i lubić Łukašenku — jon saviecki, blizki jamu pa duchu čałaviek».
U 2020-m Azaronak padtrymaŭ rytoryku vyśmiejvańnia kavidu i antykavidnych mier pa ŭsim śviecie, nazyvajučy heta «marazmam i ŭnutryelitnymi hulniami». A ŭžo nieŭzabavie staŭ nievitalnym navat siarod ludziej, jakija ličylisia jaho tavaryšam.
«Jašče da vybaraŭ atmaśfiera na kanale była dosyć naelektryzavanaja. Treba razumieć, što absalutnaja bolšaść — ja zaraz nie schłušu, nu, pracentaŭ 80, — adkryta krytykavali Łukašenku i vystupali suprać. A Azaronak ža pačaŭ tvaryć dzič u jaho padtrymku. I nie raz nazirałasia takaja karcina. U nas na Kamunistyčnaj, 6 jość unutrany dvoryk, jon vykarystoŭvajecca dla rytuałaŭ — kalektyŭnaha vychadu papalić, pabałbatać. I tam pastajanna niechta siadzić z kavaj i cyharetami.
I nie raz było takoje, što stajać ludzi, šumnaja hamonka. A idzie Azaronak, praciahvaje ruku, a nichto ŭ adkaz jamu nie praciahvaje. I takaja zvonkaja cišynia», — raskazvajuć śviedki.
«Navat jaho najlepšy siabra, ź jakim jany chadzili razam na piva, ad jaho tady adviarnuŭsia i kamunikavaŭ vyklučna ŭ miežach pracoŭnaha zakanadaŭstva: na pratestach u jaho paciarpieŭ brat».
Tryhieram dla kaleh pasłužyła rytoryka prahramy «Tajemnyja spružyny palityki», a ŭžo zusim niedaravalnym staŭ siužet pra toje, jak usio vydatna i ŭtulna na Akreścina, jaki Azaronak vypuściŭ u vieraśni 2020 hoda, kali tam zusim niadaŭna katavali ludziej (a potym i pradoŭžyli ździekavacca).
Što zrabiła Azaronka zaŭziatym prapahandystam?
Eks-kalehi adznačajuć, što nie raz zadavalisia hetym pytańniem u kułuarach:
«Vidać, heta ŭsio zaŭsiody było ŭ im na padśviadomym uzroŭni. I heta jakraz vyłazić u im na kamieru, bo ŭ asabistaj kamunikacyi jon byŭ prostym pacanom z Malinaŭki, jakomu pa kajfu ŭviečary z pacanami pasiadzieć i harełki ci piva papić. Taki ruski Ivan».
Znajomyja admiatajuć, što pryčynaj mahło pasłužyć toje, što ad jaho adviarnulisia mnohija ludzi.
«Ën usprymaŭ heta jak kryž, takoje samaachviaravańnie. U im ža prasočvajecca vajaŭničaje pravasłaŭje. I voś nibyta toje, što jon staŭ pakutnikam u baraćbie za ideju, tolki ŭzmacniła jaho vieru».
Nie curaŭsia jeździć «zajcam», kab zekanomić
Fakt taho, što baćka Ryhora taksama pracavaŭ na telebačańni ŭ jakaści prapahandysta, syn nijak nie afišavaŭ. Mnohija kalehi z novaha pakaleńnia pra taho Juryja Azaronka navat i nie viedali. Jak i toje, što pieradača «Tajemnyja spružyny palityki» — heta adrodžanaja viersija adnajmiennaj prahramy Azaronka starejšaha.
«Ja asabista nie byŭ u kursie, chto jaho baćka. Hryša pra jaho nie zhadvaŭ i nijak jaho imia nie vykarystoŭvaŭ. Pra jaho siamju źviestki ŭspłyli ŭ našym asiarodździ bližej da 2020-ha. U Hryšy sprabavali pra baćku niešta pytać, ale jon tolki kazaŭ, što toj pracuje vartaŭnikom i nijakaha dačynieńnia da telebačańnia ciapier nie maje»,— kaža adzin z byłych kaleh.
Maci Ryhora była supracoŭnicaj «Minsktransa», što paviesialiła mnohich, kali stała viadoma, što tvar prapahandy jeździć hramadskim transpartam «zajcam» i maje za heta jak minimum šeść administracyjnych spahnańniaŭ.
«Ën apranaŭsia biednavata, było bačna, što ekanomić. I pa hetaj ža pryčynie jeździŭ u hramadskim transparcie «zajcam».
Praŭda, pa apošnich źviestkach, pieradadzienych «Našaj Nivie» Belpol, maci Ryhora Luboŭ ciapier na piensii, a apošniaje miesca pracy baćki — śpiecyjalist Kiraŭnictva spravami prezidenta.
Kolki kaštuje praca prapahandysta takoha ŭzroŭniu?
Ale akurat u žniŭni 2020-ha Azaronak zmoh dazvolić sabie pryjezdy na pracu na taksi.
«Vidać, jamu nakinuli hrošy za novyja aŭtarskija prahramy, bo zvyčajnyja karespandenty na navinach mahli atrymlivać usiaho 500-600 rubloŭ», — kaža eks-kaleha.
U vyniku za 2020 hod Azaronak zarabiŭ kala $10400, ci pryblizna $865 na miesiac (takija ličby my atrymali na asnovie dadzienych u bazie FSAN, źviestki ź jakoj pradastaviŭ «Biełpoł»).
Dziaŭčyna, da jakoj padkatvaŭ, akazałasia zmaharkaj
Byłyja kalehi taksama zhadvajuć, što paśla vybaraŭ u kalektyŭnych sprečkach Azaronak niejak pryznaŭ, što bolšaść mahła prahałasavać nie za Łukašenku: «Ale, maŭlaŭ, bolšaść moža pamylacca».
Z hetaj «bolšaściu» Azaronak sutyknuŭsia, kali ŭpieršyniu byŭ zaŭvažany ŭ sprobach pabudavać adnosiny z supraćlehłym połam.
«Padkatvaŭ da adnoj stažorki, klikaŭ pahulać. Ale dziaŭčyna akazałasia «łatentna zmaharskich pohladaŭ», simpatyzavała apazicyjnym varušniakam. Nu, i Azaronku jana admoviła».
U inšych sprobach naładzić ramantyčnaje žyćcio Azaronak zaŭvažany nie byŭ. U adnym ź intervju jon sam kazaŭ, što pakul słužyć krainie, nie da adnosin. Pry hetym na telebačańni viadučy pastajanna zaklikaje biełarusak naradžać dziaciej, krytykuje poźnija šluby i ideałohiju čajłdfry.
Nie pajšoŭ u KDB, ale staŭ čekistam u pramym efiry
Nie sakret, što karjeru na STB Ryhor pierapyniaŭ dziela słužby ŭ armii — jon adsłužyŭ u 56-m Tylzickim asobnym ordena Čyrvonaj Zorki pałku suviazi. Jaho vielmi pryvablivała ramantyka vojska, maršy, śpievy. Tam jon realna vysłužvaŭsia.
Paśla jamu prapanavali pajści ŭ KDB, ale, nibyta paraiŭšysia z tahačasnym kiraŭnikom STB Kiryłam Kazakovym, jon vyrašyŭ viarnucca na kanał. Načalnik pierakanaŭ, što ŭ Azaronka budzie mahčymaść pasłužyć radzimie i biez pahonaŭ. «Ale ja doŭha dumaŭ [nakont KDB]: usio ž ramantyka, Štyrlic, čekisty».
U pryncypie jaho zachapleńnie čekistami cudoŭna raskryłasia ŭ žyvym efiry: jon nie tolki dazvalaje sabie vynosić prysudy biez suda za hrošy biełaruskich padatkapłatnikaŭ, zaklikaje da raspravaŭ nad apanientami, ale i tyražuje videa z pakajańniami biełarusaŭ. U niekatorych jon navat paŭdzielničaŭ sam: naprykład, z zatrymanym paśla tvita «fu, sa mnoj u trenažorcy Azaronak» Andrejem Hureŭskim.
Azaronka nie raz sprabavali pryciahnuć da adkaznaści za raspalvańnie sacyjalnaj varažniečy (art. 130 KK), ale, na žal, siońnia zakon u Biełarusi ŭ takich vypadkach dziejničaje tolki ŭ adzin bok, karajučy tych, chto nie padtrymlivaje režym. Jaho ž słužkam zakony mohuć być nie pisanyja.
Davoli čakana Azaronak padtrymlivaje vajnu va Ukrainie: jon nieadnarazova naviedvaŭ akupavanyja terytoryi, rabiŭ repartažy z Danbasa.
Kali ŭ adnym z efiraŭ u Azaronka spytali, što značyć litara Z u jaho na hrudziach, jon vybuchnuŭ manałoham:
«Litara «Z» — znak śpiecyjalnaj vajskovaj apieracyi (SVA), jakuju pravodzić Rasija. Heta znak supraćstajańnia hłabalnamu marazmu, u jakim źbiehłyja vyradki na samym dnie charčovaha łancužka. Dzie jany ablizvajuć adzin adnaho, a litoŭcy — palakaŭ, palaki — anhielcaŭ, anhielcy — amierykancaŭ, i ŭsie razam tonuć u hetym kołazvarocie atručanaj śliny».
Chto prydumaŭ adrezać jazyk Azaronku?
Pa słovach prapahandysta, samy ščaślivy momant jaho žyćcia — taja situacyja, kali Łukašenka raskazvaŭ na ŭsiu krainu pra sprobu «zamachu» na Azaronka. «Nie dumaju, što niejkaje ŭražańnie ŭ žyćci pierabje heta», — pryznajecca Ryhor.
«Vyvieźci ŭ les u samaje hłuchoje miesca, adrezać jazyk. Uziać nažnicy, kab sam heta zrabiŭ. Kali nie zrobić sam — toj, chto byŭ naniaty za dziesiać tysiač dalaraŭ, pavinien byŭ ažyćciavić hetuju apieracyju, zaśniać na kamieru i vykłaści ŭ internet. Kali nie atrymajecca — zabić», — z takoj pramovaj Łukašenka vystupaŭ napiaredadni 3 lipienia.
Zrazumieła, usio było nie zusim tak. Ideja zamachu na Azaronka naležała Atradam hramadzianskaj samaabarony, stvoranym u telehramie vychadcam z Rasii Dzianisam Chromavym pa mianušcy «Dzis». Supracoŭniki KDB ukaranilisia ŭ hrupu ad samaha pačatku jaje isnavańnia. Jany pravakavali ludziej na radykalnyja dziejańni, dla mnohich heta skončyłasia žorstkimi prysudami — až da 20 hadoŭ źniavoleńnia. A sam «Dzis» prosta źnik ź interneta.
Što da napadu na Azaronka, abvinavačanym pa spravie staŭ lidski taksist Dźmitryj Sasnoŭski. Kedebisty zabrali jaho na svajoj mašynie, vydali jamu elektrašokier, pryvieźli na miesca «złačynstva». Supracoŭnik KDB uziaŭ z saboj pistalet.
Padčas napadu vidać, jak niaŭzbrojeny Sasnoŭski pačynaje nierašuča iści śledam za Azaronkam, a pierad im upeŭniena rušyć uzbrojeny supracoŭnik KDB. Siłavik kidajecca na Azaronka, a Sasnoŭskaha adrazu skručvajuć inšyja supracoŭniki.
Dyj adrazać jazyk nichto nie źbiraŭsia — u sudzie vyjaviłasia, što zmoŭščyki źbiralisia pradstavicca supracoŭnikami HUBAZiK, zabrać prapahandysta z saboj u mašynu i zapisać ź im «pakajannaje videa» ŭ hubazikaŭskim styli.
Dziaržaŭnyja ŚMI publikavali pakajalny list Sasnoŭskaha ź SIZA. Adnak u sudzie jon nie pryznaŭ vinu i atrymaŭ 20 hadoŭ źniavoleńnia.
Cikava, što kali ŭ 2021-m sudzili pierakładčycu Volhu Kałackuju, jakaja dała Azaronku dźvie aplavuchi, jon vystupaŭ za spynieńnie kryminalnaj spravy. U sudzie Ryhor kazaŭ, što zajavu na Kałackuju nie pisaŭ i ŭvohule nie ličyć, što žančyna jaho abraziła: «Pra epizod ja zabyŭsia ŭ toj ža viečar. Ja chadajničaŭ ab spynieńni kryminalnaha pieraśledu i nastojvaŭ ab spynieńni spravy. Padtrymlivaju hetuju svaju pazicyju i ciapier».
Kałackaja tady atrymała 2 hady chatniaj chimii. Admietna, što Azaronak paličyŭ hety termin žorstkim i zajaviŭ, što prysud budzie vykarystoŭvacca suprać jaho dla nahniatańnia abstanoŭki.
«Mara: praz 10 hod źniać film pra Łukašenku»
Na fotazdymkach u asabistych sacsietkach Azaronak to z supracoŭnikami milicyi, to z vajskoŭcami, to z prapahandystami, to z Łukašenkam. U adnym ź intervju jon sam pryznavaŭsia, što volnaha času ŭ jaho asabliva i niama: «Navat u śnie baču siužety pieradač». I možna było b paradavacca za biełarusa, jaki znajšoŭ svaju ŭlubionuju spravu, kali b heta nie było pracaj u imia adnaho čałavieka.
Voś usiaho tolki niekalki cytat:
«Kali pašancavała słužyć takomu čałavieku (Łukašenku), heta samaja sapraŭdnaja ŭdača ŭ žyćci».
«Prezident dla mianie — uzor».
«Łukašenka — samy mocny palityčny lidar na jeŭrapiejskim kantyniencie».
«Mara: kali praz 10 hod daručać zrabić dobry film pra čarhovyja pieramohi prezidenta, ja budu rady».
Kruciejšy za Łukašenku dla Azaronka tolki boh i Stalin — jašče adzin jaho kumir. Ale jamu ŭžo na hetym śviecie nie paprysłužvaješ.
Takaja viernaść dyktatury znachodzić svaju acenku: spačatku Łukašenka zaprasiŭ Azaronka razam śviatkavać Novy hod, a potym uznaharodziŭ miedalom «Za advahu», źviazanaj ź jaho viernaściu padčas vybaraŭ-2020 i paśla ich. «Lubimy» ž Azaronkam Zachad uznaharodziŭ jaho sankcyjami. Na jutubie jaho kanał vydalaŭsia ŭžo šeść razoŭ.
Byłaja supracoŭnica STB: Azaronak adnym ź pieršych skinuŭsia hrašyma apierataru na Akreścina, a Pustavy spravazdačyŭsia mamie, što pajeŭ
Jak prapahandyst Ihar Tur staŭ lubimčykam Łukašenki i kolki zarabiŭ u 2020-m
Chto taki Andrej Alaksandraŭ — prapahandyst ANT, jaki stažyravaŭsia ŭ «Žoŭtych źlivach» i jeździć na zatrymańni
Kamientary