Łukašenka apraŭdvaŭsia pierad vajskoŭcami za svajo «kałdybańnie pa zavuhollach z Šajhu»
Vyhladaje, što Łukašenku surjozna začapiła toje, što błohiery i ŚMI źviarnuli ŭvahu, jak jon siońnia, padobna jak i ŭ minułym hodzie, nie išoŭ da Mahiły nieviadomaha sałdata kala Kramla razam z Pucinym dy azijackimi i afrykanskimi prezidentami, a byŭ u kudy mienš prestyžnaj kampanii. Tamu ŭviečary na płoščy Pieramohi razyhraŭ scenku sa svaimi vajskoŭcami, tłumačačy im, jak takoje stałasia.
![](http://drj2r4f8hdghw.cloudfront.net/img/w840d4webp1/photos/z_2024_05/2024-05-09230707-3u9ha.png.webp)
Pieradusim Łukašenka pieradaŭ dziaržsakrataru Alaksandru Valfoviču pryvitańnie ad Siarhieja Šajhu, što stała mastkom da vykładańnia ŭłasnaj viersii toj niepryjemnaj dla jaho situacyi.
«My ciahalisia tam pa zavuhollach, i nas krytykavali, što my niedzie kałdybali, adstali. Kamandujučy Suchaputnymi vojskami, jon mnie ŭsio raskazvaje pra SVA. Nu, ja ž krychu ŭ temie. I prytym nočču my zasłuchali dakład Hierasimava, Šajhu i Bortnikava pra situacyju na froncie. Ja absalutna ŭ temie. I jany ŭsie mnie raskazvajuć. Tut SVA-šniki sabralisia, tam ich paŭsotni, fatahrafujucca… Nu, my z Šajhu i adstali tam. Dyk jany nas za heta pakrytykavali. A my zzadu… Nu ładna, tam nie było takoha ŭžo strohaha pratakoła».
Pry hetym, pavodle słoŭ Łukašenki, jon skazaŭ rasijskim vajskoŭcam, što sami biełarusy na vajnu jechać nie źbirajucca, choć im i simpatyzujuć. I jany, maŭlaŭ, heta razumiejuć, ale kažuć, što «nas tam nie chapaje».
Kamientary