Śviet1414

Tajamnica «ludziej u sinim» na kancercie ŭ «Krokusie» kančatkova vyśvietliłasia. Heta dakładna nie feesbešniki

OSINT-daśledčyki ŭviečary 26 sakavika praviali ŭłasnaje rasśledavańnie hetaj spravy i pierakanaŭča raźviančali kanśpirałahičnuju viersiju pra «ludziej u sinim». Jany pakazali inšyja fatahrafii ŭdzielnikaŭ tajamničaj hrupy i daviedalisia niekatoryja detali ich bijahrafii. U vyjaŭleńni hetych ludziej OSINT-daśledčykam dapamahli prahramy raspaznańnia asob, piša «Mieduza». Zaadno vydańnie samo rasśledavała, adkul u hetaj viersii rastuć nohi.

Kałaž z «ludźmi ŭ sinim» u adnym z akaŭntaŭ, jakija raspaŭsiudžvali kanśpirałahičnuju teoryju

Na druhi dzień paśla teraktu ŭ «Krokus Sici Chole» ŭ sacyjalnych sietkach zavirusiłasia videa z tyktoka polskaha žurnalista Marcina Roli. Jon nie byŭ aŭtaram viersii ab arhanizacyi ataki rasijskimi ŭładami, a prosta vykłaŭ u svaim akaŭncie rolik, źniaty adnym z naviedvalnikaŭ kancertu «Piknika» ŭ momant, kali terarysty ŭvarvalisia ŭ hladackuju zału i adkryli stralaninu pa ludziach. Rola supravadziŭ heta takim kamientarom: «Terminova! Terakt u Rasii?! Vialikaja kolkaść zabitych i paranienych!»

Karystalniki tvitara razhledzieli adkaz na pytańnie polskaha žurnalista prosta na vykładzienych im kadrach. Nibyta hrupa ź minimum čatyroch mužčyn, apranutych u sinija džynsy i sinija kofty roznaha kroju i adcieńniaŭ, za niekalki siekund da taho, jak terarysty ŭvarvalisia ŭ zału, pačała vykrykvać zakliki začynić dźviery. Hetych detalaŭ chapiła dla naradžeńnia i raskrutki viersii pra tajnuju hrupu supracoŭnikaŭ śpiecsłužbaŭ, jakija kaardynavali terakt.

Chto byŭ pieršakrynicaj teoryi, skazać ciažka, ale voś jaje vyčarpalnaje vykładańnie u adnym ź pieršych tvitaŭ, jakija šyroka raźlacielisia:

Chtości navat razhladzieŭ na razmytych kadrach asoby kankretnych siłavikoŭ:

Praź jašče niekalki hadzin viersija abrasła dadatkovymi detalami: nibyta jak minimum adzin udzielnik zakanśpiravanaj hrupy nie tolki prysutničaŭ u zale «Krokusa» ŭviečary 22 sakavika, ale i zatrymlivaŭ mierkavanych vykanaŭcaŭ teraktu ŭ branskim lesie ranicaj 23 sakavika. U hetym vypadku «arhumientami», akramia koleru kofty i džynsaŭ, stali padobnaja stryžka i hadzińnik na levaj ruce ŭ abodvuch mužčyn.

Narešcie, apošnim (i, badaj, adzinym pa-sapraŭdnamu padazronym) elemientam teoryi stała ekspres-rasśledavańnie biełaruskaha prajekta Nexta. Žurnalisty vydańnia znajšli fatahrafiju adnaho ź mierkavanych supracoŭnikaŭ śpiecsłužbaŭ na sajcie centra sportu, raźmieščanaha ŭ pasiołku Sosienskaje ŭ Maskvie. Pa tym ža adrasie, vyśvietlili ŭ Nexta, znachodzicca štab-kvatera Hałoŭnaha raźviedvalnaha ŭpraŭleńnia Hienštaba Uzbrojenych sił Rasii (HRU).

Akramia taho, aŭtary materyjału vykazali zdahadku, što adzin z udzielnikaŭ «siniaj» hrupy taksama byŭ pradstaŭleny jak naviedvalnik kancertu, jaki nibyta abiasškodziŭ uzbrojenaha terarysta (dokazaŭ hetamu epizodu za čatyry dni z momantu teraktu ŭłady i dziaržaŭnyja miedyja nie pradstavili).

Biezumoŭna, teoryja naradziłasia nie na pustym miescy: krytyki Kramla jašče z kanca 1990-ch padazrajuć Uładzimira Pucina i jahonaje atačeńnie ŭ datyčnaści da arhanizacyi teraktaŭ — dla zdabyćcia palityčnaj vyhady. Tady, praź niekalki dzion paśla vybuchaŭ žyłych damoŭ u Bujnaksku, Maskvie i Vałhadonsku, u padvale doma ŭ Razani byli znojdzienyja miaški z cukram, u jakich na ekśpiertyzie taksama byli vyjaŭlenyja ślady hieksahienu.

U pieršyja hadziny paśla znachodki pravaachoŭnyja orhany aktyŭna pačali rasśledavać incydent i šukać ludziej, jakija zakłali miachi, ale ŭžo na nastupny dzień na toj momant dyrektar FSB Mikałaj Patrušaŭ (ciapier — pa-raniejšamu ŭpłyvovy sakratar Rady biaśpieki RF) abviaściŭ, što ŭsio zdareńnie akazałasia tolki vučeńniami FSB dla pravierki pilnaści hramadzian. Vyraz «razanski cukar» z tych časoŭ staŭ naminalnym, im abaznačajuć «kramloŭski śled» u arhanizacyi tych ci inšych złačynstvaŭ.

Jak źviarnuli ŭvahu aŭtary rassyłki «Sihnał», u dzień teraktu ŭ «Krokusie» naviedvalnaść staronki pra vybuchi ŭ Maskvie ŭ 1999 hodzie ŭ «Vikipiedyi» vyrasła bolš čym u 200 razoŭ. Tak što viersiju pra «razanski cukar» častka hramadstva, vidavočna, čakała — i znajšła paćviardžeńnie svaim čakańniam u «ludziach u sinim».

A ciapier — sieans vykryćcia

Jon uvohule budzie vielmi karotkim. OSINT-daśledčyki ŭviečary 26 sakavika praviali ŭłasnaje rasśledavańnie i pierakanaŭča raźviančali viersiju pra «ludziej u sinim». Jany pakazali inšyja fatahrafii ŭdzielnikaŭ tajamničaj hrupy i daviedalisia niekatoryja detali ich bijahrafii. U vyjaŭleńni hetych ludziej OSINT-daśledčykam dapamahli prahramy raspaznańnia asob.

Vyjaŭleny Nexta «supracoŭnik HRU» akazaŭsia nastaŭnikam fizkultury Dźmitryjem Jarochinym, vyśvietlili redaktar «Miedyjazony» Maksim Litaŭryn i niezaležny žurnalist Andrej Zacharaŭ.

Jašče adnaho «śpiecsłužbista» deananimizavali hałoŭny redaktar vydańnia The Insider Raman Dabrachotaŭ i daśledčyk z prajekta Bellingcat Chrysta Hrozieŭ. Pa źviestkach Dabrachotava, mužčynu zavuć Dźmitryj Družkoŭ i jon «naftavik u VNIIST».

Paźniej hety čałaviek daŭ karotkaje intervju TASS, u jakim taksama zapeŭniŭ, što nie maje dačynieńnia da śpiecsłužbaŭ, a zajmajecca budaŭnictvam — i kancert naviedvaŭ jak zvyčajny hladač razam sa svaim dziciem.

Litaŭryn z Zacharavym taksama źviarnuli ŭvahu na toje, što na inšym momancie ź videazapisu zatrymańnia mierkavanych terarystaŭ vidać tvar mužčyny, jakoha Nexta i mnohija karystalniki sacsietak pryniali za ŭdzielnika «siniaj hrupy». Ź jaho stanovicca vidavočna, što heta inšy čałaviek — choć by pa raślinnaści na tvary ŭ taho, chto zatrymlivaje, i jaje adsutnaści ŭ hledača kancerta (prahramy raspaznańnia asob taksama ličać, što heta inšy čałaviek).

Kamientary14

  • Imiejetsia jeŝio tysiača inych viersij
    28.03.2024
    Błohierov raźviełoś kak much na pomojkie i každyj žiełajet vydieliťsia.Prichodiťsia pridumyvať samyje fantastičieskije viersii na kotoryje narod klujet i ich obsasyvajet.Bolšinstvo nie v sostojanii otličiť miedijnyj chrien ot morkovki.
  • Cirkač
    28.03.2024
    Nie zabyvajtie, požałujsta, pro tiermin "lehiendirovanije".
    I čto eto nie prosto tiermin...

    Nie znaju, riebiata, nie vieriu ja, čto prosto tak, v odnom miestie, v odnom konciertnom zale, pri takom(!) proizošiedšiem sobytii, vdruh ni s toho, ni s sieho, vziali i sobraliś až VOSIEḾ odinakovo(!) odietych čiełoviek.
    Nie dva. Nie tri. VOSIEḾ(!!!).

    Kstati, sieŕjozno. Ludi, kto častieńko byvajet na "zalnych" konciertach (nie na oupen-ejrach), pripomnitie, požałujsta, było li na vašiej pamiati, čtoby v zritielnom zale ili pri vchodie-vychodie, vy vidieli odnovriemienno takoje koł-vo odinakovo odietych mužčin ili žienŝin?
    Sieviernuju Korieju i koncierty v Sieviernoj Koriei v kačiestvie primiera nie priedłahať.
  • Vasia
    28.03.2024
    Heta dakładna nie efesbešniki, da?:) Vy im v trudovyje ich knižki posmotrieli i ličnyje dieła?))

Stała viadoma, za što buduć sudzić pieršaha namieśnika načalnika Kiraŭnictva spravami Łukašenki2

Stała viadoma, za što buduć sudzić pieršaha namieśnika načalnika Kiraŭnictva spravami Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

U Fiładelfii raźbiŭsia samalot sanitarnaj avijacyi. Zahinuli šeść čałaviek2

Tramp zajaviŭ, što jany z Pucinym mohuć zrabić niešta «značnaje» dla spynieńnia vajny Rasii va Ukrainie16

Były kamandzir Pałka Kalinoŭskaha Dzianis «Kit» Procharaŭ raskazvaje, čym ciapier zajmajecca50

Navukoviec z Homiela vykryŭ maštabnuju falsifikacyju vynikaŭ pierapisu ŭ Biełarusi. Ale jość niuans24

Biełarus paŭhoda «inviestavaŭ» hrošy machlaram i straciŭ 120 tysiač rubloŭ1

Miedyki kančatkova vyznačyli, ci škodna jeści bulbu7

«Kroŭ vajny». Čym važnyja ataki Ukrainy na rasijskija NPZ i ci jość ad hetaha efiekt1

Niamiecki Bundestah adchiliŭ zakonaprajekt ab pastrožańni mihracyjnaha zakanadaŭstva8

Z 1 lutaha ZŠA ŭvodziać vysokija myty suprać tavaraŭ z Kitaja, Kanady i Mieksiki25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadoma, za što buduć sudzić pieršaha namieśnika načalnika Kiraŭnictva spravami Łukašenki2

Stała viadoma, za što buduć sudzić pieršaha namieśnika načalnika Kiraŭnictva spravami Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić