Zdaroŭje22

Adzinota takaja ž niebiaśpiečnaja, jak 15 cyharet u dzień — hałoŭny doktar ZŠA

Hałoŭny sanitarny doktar Vivek Murci apublikavaŭ paradu, jakaja zaklikaje stavicca da sacyjalnaj izalacyi hetak ža surjozna, jak da atłuścieńnia abo złoŭžyvańnia narkotykami.

Fota: bronx.news12.com

Vysokapastaŭleny čynoŭnik achovy zdaroŭja ZŠA papiaredziŭ, što kraina sutyknułasia z epidemijaj adzinoty, jakaja hetak ža niebiaśpiečnaja, jak vykuryć 15 cyharet u dzień.

Hałoŭny sanitarny doktar ZŠA Vivek Murci apublikavaŭ paradu, jakaja zaklikaje stavicca da sacyjalnaj izalacyi hetak ža surjozna, jak da atłuścieńnia abo złoŭžyvańnia narkotykami, paviedamlaje Bi-bi-si.

Jon ličyć, što amal pałova amierykancaŭ u niejki pieryjad žyćcia pakutavała ad adzinoty.

Murci taksama apublikavaŭ Nacyjanalny płan adnaŭleńnia sacyjalnych suviaziaŭ.

Adzinota, jak paviedamlajecca, pavialičvaje ryzyku zaŭčasnaj śmierci amal na 30% z-za takich zachvorvańniaŭ, jak dyjabiet, sardečny prystup, biassońnica i demiencyja.

Niedachop sacyjalnych suviaziaŭ, piša doktar, taksama źviazany z bolš nizkimi pośpiechami ŭ vučobie i bolš nizkaj pradukcyjnaściu na pracy.

Prablema abvastryłasia z-za pandemii kavidu, jakaja prymusiła mnohich ludziej skaracić koła svaich znosin.

Pavodle daśledavańnia, jakoje cytuje doktar, koła znosin ludziej zvuziłasia na 16% z červienia 2019 hoda da červienia 2020-ha.

Murci zaklikaje da sumiesnych namahańniaŭ pa «ŭładžvańni sacyjalnaj struktury našaj nacyi», kab «destyhmatyzavać adzinotu i źmianić našu kulturnuju i palityčnuju reakcyju na jaje».

Jaho stratehija maje šeść napramkaŭ, jakija ŭklučajuć namahańni pa ŭmacavańni sacyjalnaj infrastruktury ŭ supolnaściach, zbolšaha za košt vykarystańnia sistem hramadskaj achovy zdaroŭja.

Doktar zaklikaje da dziaržaŭnaj palityki, nakiravanaj na suviaź pamiž ludźmi, raspracavanaj z dapamohaj daśledavańniaŭ, kab zapoŭnić prabieły ŭ danych ab nastupstvach sacyjalnaj izalacyi.

Heta taksama padkreślivaje nieabchodnaść bolš prazrystych danych ad technałahičnych kampanij i reformy ličbavaha asiarodździa.

Parady źjaŭlajucca častkaj bolš šyrokich namahańniaŭ administracyi Džo Bajdena pa vyrašeńni prablemy psichičnaha zdaroŭja, zajaviła ŭ paniadziełak pres-sakratar Biełaha doma Karyn Žan-Pjer. Maj — miesiac viedaŭ ab psichičnym zdaroŭi ŭ ZŠA.

U toj čas jak takija zajavy nakiravany na pavyšeńnie abaznanaści, pra novyja abiacańni fiederalnaha finansavańnia dla baraćby z hetaj prablemaj pakul nie paviedamlałasia.

Čytać taksama:

Paradantoz spryčyniaje i inšyja chvaroby: navat paskaraje demiencyju

Daśledavańni aśpirynu vyjavili novyja cikavyja fakty

Hałava balić. Čamu i što rabić?

Kamientary2

  • Maksim Dizajnier
    03.05.2023
    Vot nievierojatnyje chataskrajniki, čitajtie. Raz v 5 let sobiraťsia - eto adzinota, kotoraja chužie kurienija.
  • Śnid
    05.05.2023
    vidimo, eto v osnovnom śviazano s tiem, čto v ekstriennoj situacii niekomu pozvať na pomoŝ...

Biełaruskaje telebačańnie 90-ch: uzhadvajem jarkija prajekty i papularnych viadučych6

Biełaruskaje telebačańnie 90-ch: uzhadvajem jarkija prajekty i papularnych viadučych

Usie naviny →
Usie naviny

Sinoptyki raskazali pra pachaładańnie

Vyjšła na svabodu Palina Šarenda-Panasiuk42

Rasija ŭdaryła pa žyłym budynku ŭ Pałtavie: čaćviora zahinułych2

Polskija pamiežniki nie puścili ŭ krainu małdoŭskaha błohiera, jaki ŭdzielničaŭ u pres-kanfierencyi Łukašenki4

Zahadkavaje adnačasovaje abłysieńnie va ŭsim indyjskim rajonie. Pryčynu dahetul šukajuć3

U Minsku za ŭdzieł u pratestach buduć sudzić cełuju siamju4

Pad Minskam učastak ź niedabudam pradali za 302 000 rubloŭ. Na aŭkcyjonie razharnułasia sapraŭdnaja baraćba4

Pravaabaroncy raskazali pra zamiežnikaŭ u biełaruskich turmach

Biełaruska pastaviła impłant u ruku dla kantracepcyi. Što heta takoje?17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruskaje telebačańnie 90-ch: uzhadvajem jarkija prajekty i papularnych viadučych6

Biełaruskaje telebačańnie 90-ch: uzhadvajem jarkija prajekty i papularnych viadučych

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić